Popularita jedál bez lepku je na vrchole slávy. Bežné jedlá nie sú moderné, kupuje a varí sa to, čo je gluten-free. Lebo vraj lepok lepí črevá a podporuje v tele zápal. Internet je preplnený stránkami o tom, ako ľahko vám bude, keď vylúčite lepok zo stravy, niektorí dokonca tvrdia, že schudnete. Och, neviem, či sa mám smiať či plakať.

Zdroj obr.:https://pixabay.com/, upravené
Kedysi platilo, že na diéte bez lepku boli celiatici, čo má samozrejme svoje opodstatnenie. Celiakia je autoimunitné ochorenie, inak povedané, telo celiatika si po kontakte s lepkom začne vytvárať protilátky a zaháji útok na svoje vlastné tenké črevo. Jedinou liečbou celiakie je v súčasnosti striktné dodržiavanie bezlepkovej diéty. Vynechať lepok zo svojho jedálnička by mali tiež alergici na lepok alebo pacienti s neceliakálnou gluténovou senzitivitiou či gluten-senzitívnou idiopatickou neuropatiou. Všetci ostatní lepok môžu. Bohužiaľ, dnes je stav taký, že hoci len 1 % Američanov má zdiagnostikovanú celiakiu, až štvrtina obyvateľov sa stravuje bez lepku. A úplne zbytočne. Lepok, ako zmes dvoch bielkovín (prolamínu a glutelínu), je prirodzená zložka pšenice, raže, jačmeňa a ovsa. 

"Telo zdravého človeka lepok dokáže stráviť úplne bez problémov. Argumenty proti lepku, v zmysle jeho vynechania u zdravých ľudí, sú neopodstatnené a zavádzajúce. Žiadne výskumy nepotvrdili fámy, že by bol lepok ako taký škodlivý a jeho vynechanie zo stravy prospešné."
(viac tu)

Novo sa dokonca objavilo, že by takáto diéta nemusela byť vôbec (ale že vôbec) zdraviu prospešná ako sa tvári. Vedci totiž zistili, že ľudia, ktorí jedia výrobky bez lepku, môžu byť vystavení riziku zvýšenej expozície toxickým kovom - arzénu a ortuti, čo môže viesť ku vzniku kardiovaskulárnych, neurologických ochorení a rakoviny. Počas tejto štúdie vedci merali dobrovoľníkom hladinu arzénu v moči a hladinu ortuti v krvi. Prišli na to, že moč ľudí na bezlepkovej diéte obsahoval skoro dvojnásobné množstvo arzénu oproti norme a hladina ortuti v krvi bola o 70 % vyššia.

Tieto toxické kovy sa nachádzajú ako kontaminanty prevažne vo vode. V prírode sú už pomerne rozšírené, a to kvôli intenzívnej ľudskej činnosti. Arzén sa do organizmu dostáva prevažne z ryže (zavlažovanie), čo je jedna z hlavných alternatív bezlepkových pokrmov. Ďalšími zdrojmi sú, podobne ako u ortuti, morské ryby, vnútornosti a plodiny pestované na pôde zamorenej týmito kovmi.

Iste, výskum bol realizovaný v Amerike, kde neplatia rovnaké predpisy ako u nás. (V Európe existuje maximálna hodnota obsahu anorganického arzénu v potravinách, a to 15 mg/ kg/ týždeň, ktorá sá prísne sleduje.). Nič to však nemení na tom, že nie je všetko zlato, čo sa bliští. 

Zdroj obr.: www.freelogozone.com

Neznamená to, že potravina s označením bez lepku bude zdravšia, lepšia, výhodnejšia. Tak kašlite už na trendy, nechoďte s davom a ak na to naozaj nemáte zdravotné dôvody, jedzte naďalej tú bielu múku a nechajte bezlepkové výrobky v obchode ľuďom, ktorí si ich naozaj potrebujú kúpiť.

Vyzerá to ako cheesecake, ale nie je. Vyzerá sladko, no nie je v tom žiadny pridaný cukor. Tramtada dá! Dnes som si pre vás pripravila recept na tradičný staročeský jáhlovník. Áno jáhly sú tie malé žlté guličky, ktoré vznikajú olúpaním a vyleštením zŕn prosa. Po slovensky by sa tento zdravý zákusok volal asi pšenovník, ale príde mi to maximálne divné, takže ostávam verná češtine.


Pšeno sa radí medzi tzv. pseudoobilniny. Čo to znamená? Prirodzene neobsahuje lepok. Nie že by bol lepok zabijak. Prosím vás, to nie! Ale pre ľudí, ktorí trpia celiakiou, gluténovou senzitivitou a podobnými neduhami, je pšeno výborná potravina. Keďže je to obilnina, tak v sebe prirodzene obsahuje sacharidy. Ale keďže obsahuje vlákninu, má výborný sýtiaci efekt a prospieva zdraviu. Nielen "bezlepkáčom". Na 100 g (bežná porcia) obsahuje 13 g bielkovín, čo je na obilninu pomerne dosť. Oproti klasickému bielemu jogurtu je to napríklad vyše dvojnásobok. A pre tých zúfalcov, čo večne bojujú s nadmernou hmotnosťou je výborné aj to, že obsahuje málo tuku.

Na 6 porcii budete potrebovať:
  • 1 hrnček pšena (cca 250 ml)
  • 1 hrnček mlieka
  • 1 hrnček 100% jablkového džúsu
  • štipka soli 
  • 3 vajcia
  • 3 jablká
  • škorica
  • orechy
Postup je jednoduchý, no nechajte si dostatok času na prípravu


1. Odmerané množstvo pšena sparte vriacou vodou, aby nebolo horké.
2. Mlieko priveďte k varu a prisypte sparené pšeno. Pridajte štipku soli.
3. Po chvíľke prilete jablkový džús a varte cca 20 minút až kým nevznikne hustá kaša.
4. Kým sa kaša varí, ošúpte si jablká a predhrejte trúbu na 180 °C.

Uvarenú kašu môžte piecť v čomkoľvek, no na to, aby ste získali dojem koláča, je super zapekať ho v okrúhlej forme.

5. Keď je už kaša uvarená, nechajte ju cca 10 min. chladnúť. Zatiaľ si oddeľte žĺtky od bielok a z bielok vyšľahajte tuhý sneh.
6. Žĺtka pridajte k mierne vychladnutej kaši. Po vyšľahaní peny z bielok pridajte tiež sneh a zľahka vmiešajte.
7. Do pripravenej formy (na spodok nezabudnite dať papier na pečenie!) nalejte (konzistencia hustej kaše) polovicu kaše. Navrstvite nastrúhanými a poškoricovanými jablkami. Podľa chute môžete pridať nasekané orechy (najlepšie sú vlašáky alebo mandle), hrozienka alebo aj iné ovocie. Ja chcem nabudúce do receptu zakomponovať tvrdý tvaroh ako ďalší výborný zdroj bielkovín. Na jablká nakoniec vlejte zvyšok pšenovej kaše a dajte piecť do trúby na zhruba pol hodinu.
8. Hotový jáhelník spoznáte podľa toho, že je na povrchu jemne do zlatista a chrumkavý.


Dobrú chuť :)
Vzhľadom k tomu, že v kuchyni rada experimentujem a skúšam rôzne štýly, nepohrdla som ani výborným indickým jedlom zvaným Dhál. Slovíčko "dhál" označuje strukoviny, a to je presne to, čo mi na indickej kuchyni chutí. Spolu s kari korením, rímskou rascou a koriandrom dotvára lahodnú chuť východu. Čoraz častejšie mám pocit, že u nás strukoviny nebývajú stálou súčasťou nášho jedálnička tak ako v Indii. Chyba! Obsahujú nemalé množstvo biekovín (v priemere 10 g/100 g vo varenom stave) a veľa vlákniny, čím sa podieľajú na zvyšovaní pocitu sýtosti, priaznivo pôsobia na trávenie, metabolizmus glukózy a tukov. Okrem toho obsahujú celú radu zdraviu prospešných flavonoidov, takže hor sa na prípravu kvalitného strukovinového jedla.


Na 4 porcie budete potrebovať:
  • 1 veľká / 2 menšie cibule
  • 1 strúčik cesnaku
  • 1 menšia chilli paprička (pre odolných pokojne aj 2)
  • pohár červenej šošovice
  • konzerva sekaných rajčín (alebo 4 veľké rajčiny a trocha kečupu či paradajkového pretlaku)
  • kari, kurkuma, zázvor (čerstvý alebo aj sušený) - všetko po 1 ČL (alebo ako ja od oka :) )
  • trocha kokosového "mlieka" alebo klasickej smotany
  • tortily hotové, prípadne pre domácu výrobu: múka, voda, soľ
Ako na to
1. Na repkovom oleji (na tepelnú úpravu jedál je jeden z najlepších!) si osmažíme nakrájanú cibuľu, cesnak a nasekanú chilli papričku.
2. Pridáme nasekané rajčiny a medzitým uvarenú (stačí 10 min) červenú šošovicu. Tá je výborná práve tým, že ju netreba vopred namáčať. A má lepšiu straviteľnosť, takže sa po nej toľko neprdí ;)
3. Jemne osolíme, okoreníme a vychutnávame vôňu Indie.
4. Na záver zjemníme trochou kokosového "mlieka" alebo smotanou na varenie.
5. Podávame s tortilovými chipsami alebo ryžou (najlepšie sa k tomu hodí Basmati alebo jasmínová)

Pozn.: Tortilové chipsy nie sú nič iné ako tortilové placky pripravené z múky, teplej vody a soli, pečené v trúbe na strednom stupni cca 15 min. a na záver pokvapkané olivovým olejom a ochutené bazalkou a oregánom.
Odborníci nás neustále upozorňujú na prílišnú konzumáciu cukru. A keďže cukor v „bielej podobe“ považujú mnohí za najväčšie zlo v našej strave, čoraz častejšie siahame po hnedom, či trstinovom cukre. Sú to však zdravšie varianty? Prečítajte si v mojom článku pre portál slovenský pacient.

https://www.slovenskypacient.sk/hnedy-cukor-biely-cukor-ktory-je-zdravsi/

Zdroj obr.: https://pixabay.com/


Poznáte to. Keďže to majú takmer všetci, nemôžete byť výnimka a na svojom instagrame musíte mať aspoň jednu fotku s chia aj vy. Vydáte sa preto na tour de nákupné centrá a v najbližšom alternatívnom obchode si kúpite chia semená v plnej svojej kráse. Predavačka sa na vás usmeje, pretože vie, že ste práve spravili niečo veľké pre svoje zdravie (a pre ich obchod). Veď chia všade propagujú ako cennú "superpotravinu" (v úvodzovkách preto, lebo tento pojem nie je ukotnvený v legislatíve, inak povedané, nič také ako superpotraviny zatiaľ neexistuje). 


Chia sú výborné pre vysoký obsah vlákniny a omega-3 mastných kyselín, ktoré okrem iného priaznivo vplývajú na srdce. Ale má to jeden háčik. Biologickú dostupnosť.

To, že si kúpite chia a nasypete k raňajkovým cereáliám ešte neznamená, že z nich získate užitočné živiny, ktoré obsahujú. Na povrchu majú totiž tvrdú šupku a keďže sú tak malé, dozaista ich nerozhryznete. No dobre, možno zopár áno, ale to nestačí. Celé semienka z vás potom vyjdu tak, ako aj vošli. Inak povedané, budú priaznivo pôsobiť na vaše črevá ako hrubá vláknina, ale za tie peniaze by ste chceli aj lepší efekt, však? 

Pre využitie omega-3 je lepšie semienka rozomlieť. Ideálny je mlynček na kávu a po pravde, nič iné som neskúšala, takže neviem, či existuje aj iný spôsob.  
Ak ste nejaký vyskúšali, napíšte mi do komentára. :)

Rovnaký postup platí aj u ľanových semien

Správne uskladnenie a príprava
Kvôli prítomnosti nenasýtených tukov sú rozomleté chia náchylnejšie na oxidáciu v prítomnosti kyslíka a svetla. Po rozomletí sa preto doporučuje skladovať ich ideálne v uzavretej nádobe v chladničke.

Jedno veľké plus rozomletých chia tkvie v príprave pudingu. Bobtnajú lepšie, takže puding nemusíte mať v chladničke namočený v mlieku (či bezmliečnej alternatíve) až do rána. A chutí rovnako dobre.


Pomleté semienka (nielen chia, ale tiež ľanové) sú ešte výborné v tom, že sa dajú využiť ako "zahusťovadlo" do rôznych koláčov, tvarohu, jogurtu, smoothie, čohokoľvek... Získate tak dôležité živiny navyše a jedlo získa chutnejší ráz. Dobrú chuť.

Vaša Petra