Nadváha či obezita sprevádza nejedného diabetika a hoci sú diabetici druhého typu právom označení za typických nositeľov obezity, problémy s nadmernou hmotnosťou môžu mať aj tí „jednotkoví“. 



Vzťah medzi diabetom a obezitou
Udáva sa, že až 80 % pacientov s diabetom má zároveň nadváhu či obezitu. Nadváha, v horšom prípade obezita, chodí ruka v ruke spravidla s diabetom 2. typu. Častý spoločný výskyt obezity a cukrovky 2. typu vychádza najmä zo skutočnosti, že obe ochorenia majú spoločnú patogenézu (vnútorné faktory prevládajúce pri vzniku ochorenia) a patria medzi typické prejavy metabolického syndrómu. Dá sa povedať, že obezita je obvykle prejavom rovnakého genetického základu ako cukrovka a je teda často indikátorom (rizikovým faktorom), že má daný jedinec určité predispozície pre vznik diabetu 2. typu.

Problém načasovania inzulínu
Pankreas diabetikov 2. typu produkuje dostatok, prípadne až nadbytok inzulínu. Problém však tkvie v načasovaní vylučovania inzulínu do krvi, a tak dochádza k tomu, že po jedle sa inzulín vylúči z pankreasu až s určitým oneskorením. Keďže v tele funguje určité rovnovážne prostredie, telo sa snaží s týmto oneskorením vylúčenia inzulínu bojovať. Reaguje na to opäť pankreas, ktorý sa počiatočný nedostatok inzulínu snaží dorovnať a produkuje inzulín navyše. Vylúči však viac inzulínu ako je nutné pre zníženie hladiny cukru v krvi, čo navodí hyperinzulínny stav. Nadbytok inzulínu vyvoláva často typické hypoglykemické príznaky, akými sú napr. nervozita, hlad, potenie, tras atď. Tieto stavy veľmi rýchlo odznejú po konzumácii jedál s vysokým glykemickým indexom – typicky po zjedení sladkých pokrmov či vypití sladkých nápojov, ktoré bleskovo zdvihnú glykémiu. Glykémia sa však zvýši viac než u zdravého jedinca a bunky pankreasu sa snažia opäť tento nepriaznivý trend prekonať oneskoreným vylúčením nadbytku inzulínu, a tak vzniká začarovaný kruh.

Nadbytok inzulínu v krvi potom vedie k viacerým poruchám, predovšetkým na úrovni tukového tkaniva. Tuk sa v tele rýchlejšie a jednoduchšie hromadí a ukladá sa najmä v pečeni a vo svaloch, kde dochádza aj k produkcii celej rady zápalových faktorov, ktoré metabolickú poruchu ešte viac prehlbujú. Zmnoženie tukového tkaniva predstavuje určitú bariéru pre pôsobenie inzulínu, a tak v rámci diabetu 2. typu hovoríme často o inzulínovej rezistencii.

"Zvyšovanie telesnej hmotnosti jednoznačne vedie k zhoršeniu priebehu cukrovky, a tak je v managemente liečby diabetu nutné usilovať o redukciu hmotnosti."

Problém v stravovaní chudnúceho diabetika
Stratiť kilá navyše je pre osoby s diabetom náročnejšie než pre zdravých jedincov. Rozdiel spočíva najmä v tom, že diabetik pri snahe o redukciu hmotnosti nemôže experimentovať, držať hladovky, úplne vynechať niektoré typy potravín či začať s intenzívnym náročným tréningom, pretože by bol ohrozený hypo- alebo hyperglykemickými stavmi, ktoré by mohli predstavovať závažné zdravotné dôsledky, v niektorých prípadoch až ohrozenie na živote.


Pri snahe o schudnutie však nejde o čo najrýchlejší efekt. Aj napriek tomu, že kilá dolu nejdú podľa predstáv pacientov, aj malý úbytok hmotnosti pozitívny vplyv na zdravie (nielen) diabetika. Uvádza sa, že už 5-10% pokles hmotnosti vedie k zníženiu zdravotných rizík spojených s obezitou. Navyše, pomalšia redukcia nadváhy môže mať aj svoje pozitívum – na racionálne stravovanie si chudnúci môže lepšie navyknúť a zmenu v stravovacom režime tak neberie ako nutné zlo, ale ako súčasť jeho nového životného štýlu. Aspoň o to by sa mali všetci chudnúci usilovať, lebo len tak sa dá zabezpečiť dlhodobo udržateľná normálna hmotnosť.


Základné pravidlá pre chudnutie
Stravovanie pri cukrovke 2. typu by sa v skutočnosti nemalo líšiť od zásad správnej výživy bežného človeka. Nejde o žiadnu diabetickú diétu, „len“ o celkovú úpravu životného štýlu. Je viac než jasné, že obézny diabetik musí do svojho života vniesť viac pohybu a musí si upraviť energetický príjem (konkrétne čísla závisia od viacerých faktorov, avšak vhodné je znížiť svoj energetický príjem o cca 2000-2500 kJ ≈ 476-595 kcal). Ako na to? 

Prečítajte si v mojom článku pre časopis Diabetik, ktorý kúpite v stánkoch celý december :)
Poznať svoju krvnú skupinu je nutnosť. Tento, pre niekoho možno banálny údaj, je často život zachraňujúci. Viete, čo sa na základe poznania svojej krvnej skupiny o sebe dozviete? Okrem základnej otázky, či ste „skutočným“ potomkom svojich rodičov, zo svojej krvnej skupiny vyčítate aj to, či máte väčší sklon k niektorým druhom chorôb. Alebo napr. polícia zistí, či ste páchateľom trestného činu.  
 
"To, aké stravovacie návyky sú pre vás vhodné, sa však z krvnej skupiny rozhodne nedozviete. Je to mýtus."
 

Viac v mojom článku pre slovenského pacienta tu.
Poznáte ten slastný pocit, keď si večer môžete vyložiť nohy a z pohodlného gauča sledovať váš obľúbený seriál či začítať sa do knižky. Ako inak, s navňadenými rukami ponorenými do šušťavého obalu od chipsov. Jete jeden za druhým, až máte pocit, akoby ste nemohli prestať.

Pre tých viac uvedomelých, ktorým zdravá výživa nie je úplne ľahostajná, však pocit blaha práve končí. Všetci vieme, že chipsy nepatria do zdravého jedálničku, no aj napriek tomu si túto pochutinu mnoho ľudí dopraje pomerne často. Tí, ktorí sa radi vŕtajú v správnom stravovaní, sa snažia vyberať si tú zdravšiu alternatívu, a tak na sáčkoch chipsov čítajú: rastlinný tuk, bez konzervačných látok, bez pridaných farbív, morská soľ, bezlepkový výrobok a pod. Samozrejme, že niektoré plusy by sme na takýchto obaloch rozhodne našli, ale to nie je to, o čo tu kráča.  

"Tým najškodlivejším, čo na nás v chipsoch číha, je vysoký obsah tuku (a z toho logická vysoký energetický obsah) a soli, a je úplne jedno, či kuchynskej alebo morskej či himalájskej."

Keď k tomu sčítame nevábny vysoký energetický príjem za celý deň, vyjdú nám vysoké hodnoty, ktoré keď sme nešportovali, nemá naše telo šancu spáliť, a tak začne ukladať a kilá idú nahor.

Zdroj obr.: https://pixabay.com/cs/

Zeleninové chipsy ako zdravšia alternatíva?
Kdeže. Ak siahnete po zeleninových chipsoch, vedzte, že pre svoje zdravie robíte rovnakú službu. Mimochodom, aj zemiaky sú zelenina, takže koncept zeleninových chipsov pre mňa postráda zmysel. Zelenina je proste skvelá vec za surového alebo vareného stavu. Pri smažení sa však všetko dobro utopí v oleji. Pri smažení dochádza k tvorbe akrylamidu, ktorý nájdete rovnako tak v zemiakových chipsoch. Akrylamid je ďalšou škodlivou komponentou v chipsoch (ale tiež perníkoch, kôrke chleba, praženej káve atď) a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín nabáda, aby sa v takýchto výrobkoch obsah znižoval. Nikto však nerieši zeleninové chipsy, a tak môže byť obsah akrylamidu v zeleninových chipsoch dokonca aj vyšší.

A čo YES CHIPS hrachové?
Pravdepodobne ste postrehli novinku vo svete chipsov - hrachové s makom, ktoré sa opäť tvária ako tá najzdravšia chipsová pochutina. Cením si na nich vysoký obsah vlákniny - na 80 gramov (celý balík) majú krásnych 8 g prospešnej vlákniny. V porovnaní s Bohemkami solenými je to presne dvojnásobok. Čo mám na hrachových chipsoch rada je nižšia energetická hodnota vďaka nižšiemu zastúpeniu tukov a sacharidov. Výhodou tiež je, že obsahujú viac bielkovín - vyše trojnásobok oproti klasickým zemiakovým lupienkom (Keď zjete celý balík hrachových chipsov, dostanete do seba 16 g rastlinnej bielkoviny, čo je slušné na chipsy :) ). Na druhú stranu je pre mňa obrovským sklamaním, že výrobcovia nešetria soľkou a v týchto chipsoch nájdete o polovicu viac soli ako v Bohemia chips - na jedno balenie to vychádza 2,44 g soli, čo je polovica z dennej maximálnej odporúčanej dávky. A to by som na ne chuťovo fakt nepovedala. A že máme jedlá presolené je smutný fakt, takže pri bežnej slovensko-českej strave zjeme pokojne aj viac ako 5 gramov za deň, a to aj bez pochutení na týchto chipsoch. Škoda, vyzeral to tak nádejný výrobok.



Aký je z toho záver?
Neexistuje zdravá potravina, existuje len správny spôsob stravovania. Chipsy sú tu pre nás pre to, aby sme si na nich pochutili. Jasné, že ich nebudeme nikomu odporúčať, ale každý z nás raz za čas v niečom zhreší a aj chipsy sa počítajú. A ruku na srdce, z balíka chipsov hádam ešte nikto nepribral. Vždy ide predsa o celkovú skladbu stravy a o mnohé ďalšie premenné do toho vstupujúce. 

Na druhú stranu, keď si nabudúce budete prezerať regále v supermarkete, zaostrite na nutričné hodnoty vzadu na obale a pozrite sa, koľko energie do seba dávate, aký olej je pri smažení použitý (pozor na palmový) a zvážte svoj celkový príjem stravy za ten daný deň (Mal som dnes už vyprážaný rezeň s hranolkami? Sakra, tak tie chipsy dneska fakt nie!).

Hrachovky sa mi zdajú lepšia voľba na mlsanie, na druhú stranu je však obsah soli v nich alarmujúci, hoci sú chuťovo celkom nevýrazné (a tak je dosť pravdepodobné, že na zahnanie chutí vám nepomôžu a aj tak sa dostanete k niečomu kalorickejšiemu, takže neviem, čo je lepšie :D ). A ak si chcete pochutiť na zeleninových chipsoch v domnení, že sú zdravšie, tak na to radšej rýchlo zabudnite a choďte si načistiť reďkovky.
Tekicová sezóna je už v plnom prúde. Ak neviete, čo s oranžovými kráskami (Hokkaidovkami), upečte si rýchly a jednoduchý šťavnatý koláč, na ktorom si môžu pochutiť aj tí, čo bojujú s kilami navyše.


Zožeňte si:
  • 2 hrnčeky nakrájanej Hokkaido tekvice (alebo 400 g tekvicového pyré)
  • 2 banány
  • 3 PL jablkového pyré
  • 2 vajcia
  • 1/2 hrnčeka mlieka
  • 1 ČL škorice, 1/2 ČL muškátového oriešku, 1 vanilkový cukor
Postup je jednoduchý:
1. Tekvicu ošúpte a rozkrájajte na malé kocky, ktoré domäkka uvarte vo vode a následnej po vyliatí vody rozmixujte.
2. Do vzniknutého pyré pridajte vidličkou rozpučené banány, jablkové pyré a ostatné ingrediencie a poriadne premiešavajte. Pozn.: Raz sa mi stalo, že cesto bolo riedke (všetko som robila od oka a pravdepodobne som mala malú tekvicu), tak som dosypala celozrnnú ovsenú múku a chuť koláča to absolútne nepokazilo. Nebojte sa preto experimentovať.
3. Takto pripravenú zmes vlejte do tortovej formy s papierom na pečenie. 
4. Pečte vo vopred predhriatej rúre na 200 °C, po dobu 40 minút.


Nutričné hodnoty na 1 ks:
Energia: 280 kJ
Sacharidy: 11 g
Bielkoviny: 3 g
Tuky: 1,6 g

Dobrú chuť praje Vaša Petra :)
Zohnať maslo pod 2 eurá je už skoro nemožné, ak sa smozrejme neuspokojíte s menšou gramážou alebo rôznymi náhražkami, a tak sa diskutuje otázka používania masla v kuchyni čoraz viac a viac. Dá sa vôbec nahradiť? Cenovo, aj nutrične?

Zdroj obr.: https://pixabay.com/cs/

Prehnane vysoké ceny masla v našich obchodoch sú v prvom rade následkom mliečnej krízy z roku 2015-2016, kedy boli v Európe prebytky mlieka. Aj v dôsledku zrušenia mliečnych kvót Európskou úniou. Týmito nešťastnými opatreniami došlo k tomu, že sa na celom Európskom kontinente začali plniť sklady a už nebolo kam vyvážať, čo pre spotrebiteľov znamenalo historicky najnižšie ceny mlieka v obchodoch, no pre viacerých našich farmárov to znamenalo koniec. A tak sa začali rušiť chovy. Lenže potom nastal zvrat a počas nepriaznivého suchého leta vzrástol dobyt po mlieku, okrem iného hlavne preto, že v teple majú kravy nižšiu dojivosť. Ibaže my ho v tomto období potreby máme nedostatok. A ako to už v ekonomickom svete, kde funguje vzťah ponuky a dobytu, býva, čoho je málo, to je drahé. Navyše, za posledné roky ľudia začali do svojho jedálničku opäť zaraďovať maslo, ktoré bolo dovtedy kvôli afére o škodlivosti živočíšnych tukov očierňované, pričom sa uprednostňovali rastlinné tuky. (Pozn. red.: živočíšne tuky, vrátane masla, obsahujú prevažne nasýtené mastné kyseliny, ktoré by sme mali v strave kvôli srdcovo-cievnemu zdraviu obmedzovať, nie je však nutné ani zdravé ich úplne vylučovať. Navyše taký kokosový alebo palmový tuk je síce rastlinný, a zdalo by sa, že bude tým pádom zdravý, no svojím zložením tomu tak rozhodnen nie je!)



V tejto situácii píšu viaceré webové portáli o možnostiach náhrady masla. A že aby sme šetrili, nech máme maslo na pultoch predajní aj na Vianoce.

Zdroj obr.: https://pixabay.com/cs/

Viete, na čom sa smejem? Že skoro všetci navrhujú nahradiť maslo avokádom. A vy určite viete, koľko stojí avokádo. Takže hoci je avokádo skvelé pre svoju maslovú textúru a výborný nutričný obsah, tak také vianočné koláče si s avokádovou náhradou proste neviem predstaviť. Ale výborné guacamole so žitným chlebom a vajíčkom, to áno. :)
 
Zdroj obr.: https://pixabay.com/cs/

Pre mňa je najjednoduchšou a najlepšou náhradou olej. Ideálne repkový. Pre svoje vlastnosti. Ono je v podstate aj doporučené striedať tuky v kuchyni, neexistuje jeden najlepší tuk, ktorý by sme mali používať. Pri kúpe tuku je dôležité zasmyslieť sa predovšetkým nad tým, na čo budem daný tuk používať (studená/teplá kuchyňa...). Takže namiesto masla pokojne použite olej. (A v pečení to v podstate ani nepoznať).

Ak ste milovníci pečenia domáceho pečiva, prípadne túžite po nadýchaných, šťavnatých a bielkovinových koláčikoch, siahnite po bielom jogurte, prípadne po kefíre či acidku. Podobnú službu vám spraví aj jablčné pyré.

Ste zvyknutí mazať si pečivo?
Zamyslite sa, či je to vôbec nutné... Ak máte radi šunku, syr a chcete si ich vychutnať s kúskom pečiva, nemyslím si, že je vždy úplne nutné si pečivo natierať. A keď áno, tak určite nie 20 g vrstvou. A ak sa tohto zvyku predsalen nechcete vzdať, skúste maslo striedať so zdravou Lučinou či žervé (Grevais), občas určite neuškodia ani margaríny či pomazánkové maslo.

Zdroj obr.: https://pixabay.com/cs/

Nezabúdajte, že...

"Pri nahradení masla inými potravinami meníte nutričné vlastnosti pokrmu a často aj chuť."