Mnoho ľudí vďaka radám prvoplánových "odborníkov" na výživu podľahlo pocitu, že svet je plný chémie, i vďaka "umelým chemickým" potravinám, na ktorých si pochutnávame. Čo figuruje s chemickým názvom na obale je tabu a do nákupného košíka nepatrí. Stáva sa aj vám, že úplne vyškrtávate z nákupného zoznamu suroviny, ktoré majú na obale nejaké to éčko? Či dokonca máte nainštalovanú aplikáciu v mobile, ktorá vám napovie, čo kúpiť a čo radšej nie? Prepáčte, asi ste tiež naleteli. Týmto článkom by som chcela vyvrátiť mýtus: "Všetko, v čom je éčko je nezdravé, ba priam škodlivé".



Za atraktívnym názvom sa ukrýva kód
Do potravín sa bežne pridávajú rôzne látky za účelom zlepšenia niektorých vlastností potravín. Ide napríklad o predĺženie trvanlivosti, zlepšenie konzistenie, chuti, zvýraznenie či obnovu farby (po výrobnom procese). Všetky tieto látky sa nazývajú aditíva (prídavné látky) alebo takzvané "éčka"Aditíva schválené úradmi majú na obale potravín kód "E" s príslušným číslom. Delia sa na tieto kategórie:
  • E100 - 199 – farbivá
  • E200 - 299 – konzervanty
  • E300 - 399 – antioxidanty a regulátory kyslosti
  • E400 - 499 – emulgátory, stabilizátory a zahušťovadlá
  • E500 - 599 – regulátory kyslosti, plnidlá a protispekavé látky
  • E600 - 699 – zvýrazňovače chuti a arómy
  • E900 - 999 – náhradné sladidlá, potravinárske plyny a leštiace látky
  • E1000 - 1999 – ostatné látky

Potravinárske aditíva nie sú žiadnou novinkou
Už starí Egypťania používali rôzne farbivá a ochucujúce látky. Pozornosť tiež venovali uskladneniu potravín, pri ktorom opäť siahli po rozličných zlúčeninách. Mnoho z nich sa využíva do dnes. (1) Novinka? Pre mňa nie, veď je logické, že i pred naším letopočtom boli obdobia, kedy si ľudia potrebovali jedlo odložiť na horšie časy.

Postupným vývojom spoločnosti, ekonomických a hospodárskych pomerov sa menil tiež charakter výroby jedál a celkovo potravinársky priemysel. Nie je divu, že keď si dnes kúpite salámu, vydrží vám aj mesiac. Iste, výrobca na obale deklaruje, minimálna trvanlivosť do: Xyz, ale je len na vás, či daný výrobok zbaštíte alebo ho vyhodíte do koša. A povedzme si úprimne: Nebola by to škoda, keď tomu nič nie je?... A zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo je výrobok stále chutný? Áno, vraciame sa k éčkam. 

Zmena životného štýlu a hektická doba priniesla, že čoraz menej ľudí trávi čas v kuchyni s prípravou jedla, čím sa zvyšuje záujem o polotovary. Proces výroby a skladovania týchto potravín vyžaduje prídavok látok, ktoré zaručia, že nám dlhšie vydržia. Zaisťujú teda bezpečnosť a senzorickú akosť. Prostredníctvom týchto prídavných látok sa však výrobcovia snažia tiež zvýšiť atraktivitu potravín v zmysle zlepšenia, resp. zvýraznenia chuti. Tak aj preto si čoraz viac ľudí pochutnáva na polotovaroch. Nielen pohodlnosť, lenivosť a veľa práce nás núti siahnuť po týchto produktoch, ale i náš mozog, ktorý nám vraví, aby sme si radšej zobrali ten parížsky šalát ako tú mrkvu.


Len zlé?...
Väčšina ľudí, ktorí sú v zásade proti éčkam nerozlišujú medzi prospešnými, zdraviu neškodnými a škodlivými látkami. Škoda. Pripravujú sa i o látky, ktoré môžu mať na človeka ochranný účinok. Ako príklad uvediem (2): 
  • E300 - kyselina L-askorbová (vitamín C)
  • E101 - riboflavín (vitamín B2)
  • E160a-beta-karotén (prekurzor vit A)
  • E161 - lutein - karotenoid zodpovedný za zdravé videnie (3)  
  • E307 - alfa-tokoferol (vit E)

Nepovolené!
Internetom sa šíria informácie o škodlivosti niektorých aditív, ktoré vraj zhrnula Klinika detskej onkológie v Düsseldorfe. Najhoršie je, že tento leták šíria i odborníci na výživu. Klinika sa od tohto bulletinu radšej dištancuje a už podala trestné oznámenie na šíriteľa týchto informácii. V letáku sú totiž uvedené chybné, neúplne, nepresné a zavádzajúce informácie. (4)

Kto ich kontroluje?
Používanie potravinárskych aditív podlieha prísnej kontrole a regulácii. V ČR napr. reguluje používanie a označovanie aditív Ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom Vyhlášky č.4/2008 Zb. (5) Podľa európskej legislatívy (Nariadenie 1333/2008) môžu byť aditíva použité pri výrobe potravín len ak (6):
  •  použitie pri navrhovanej miere nepredstavuje žiadne zdravotné  riziko pre spotrebiteľa
  •  existuje odôvodnená technologická potreba pre ich použitie 
  •  je pri použití zachovaná výživová hodnota potraviny
  •  použitie poskytuje spotrebiteľovi výhody a prínos
  •  použitie neuvádza spotrebiteľa v omyl 

Bezpečnosť používania
Nové aditíva ešte prejdú rukami EFSA (Európsky dohľad nad bezpečnosťou potravín), ktorá na základe analýzy zdravotného rizika stanoví rozsah a množstvo povolené pri výrobe potravín. Po testovaní z dostupných toxikologických dat, experimentálnych pozorovaniach na zvieratách a ľuďoch sa stanoví  ADI (prijateľná denná dávka), ktorá hovorí, aké množstvo danej látky môžeme skonzumovať denne bez toho, aby predstavovala zdravotné riziko.

Samozrejme aj cez tieto prísne regulácie môžu niektorí ľudia (najmä deti) ADI prekročiť, a to nadmernou konzumáciou potravín s obsahom aditív (7).

Je potrebné povedať, že používanie niektorých aditív je kontroverzné. Dokázalo sa, že mnoho z nich môže vyvolať u niektorých ľudí alergické reakcie. Obsah potenciálnych alergénov je však výrobca povinný deklarovať na obale.(8) 

Zvýšená konzumácia niektorých sladkostí a limonád s obsahom niektorých "éčok" môže viesť u malých detí k rozvoji hyperaktivity. Upozorňujem však na fakt, že etiológia hyperaktivity nie je až tak jednoznačná a teda, že aditíva by tým prispievali len v malej miere a u malej časti populácie. Ak však máte doma dieťa s ADHD, tieto potraviny mu z jedálnička radšej vyškrtnite. Ide o (9):
  • E110 žlť SY,
  • E104 chinolinová žlť 
  • E124 košenilová červeň ( ponceau 4R)
  • E122 azorubin
  • E129 červeň allura 
  • E102 tartrazin (potravinárska žlť)
  • E132 (indigotin)
  • E 133 brilantná modrá



Späť k chémii
Na margo toho, že dnes je všetko prechemizované by som spomenula fakt, že známe potravinárske aditívum E120 (karmín) je veru čistá biológia. Toto červené farbivo sa získava z oplodnených rozdrvených samičiek hmyzu Dactylopius coccus Costa. (10) E 920 (L-cysteín) zas z ľudských vlasov/z peria, srste, kopýt či nechtov. (11) Práve sa zamýšľam, o čom všetkom ešte nevedia vegetariáni... 

Ak si myslíte, že potraviny sa delia na chemické a tie iné, prírodné alebo ako ich nazývate, verte, že sa mýlite. Však v čom nie je chémia? V prírode nie?... Predsa aj v tej krásnej jahode z vašej záhradky. (12)


P.S.: Pevne verím, že si jahody neprestanete kupovať, keď ste práve zistili, že obsahujú éčka. Jahôdky sú mňamka :)

Ak sa vám článok pačil, hlasujte na http://vybrali.sme.sk/c/Za-vsetko-mozu-quotEckaquot/

Zdroje

8 Perlín C., Turek B.: Potraviny a údajná chemická rizika. Potravinářská revue 7, 25-27 (2010)